Svet okolo mňa

    Plakala som. Už zase. Pomohol mu. Byť so mnou, potom nebyť. Manipuloval aj mnou... A ja som to potrebovala.
Nechala som ho, nech ma v tom stave, v akom som bola, akosi chránil. Aj predo mnou samotnou.
Čo na tom, že keď som potrebovala kúsok podpory, nedvíhal telefón. Vtedy mi zomrel starký...
  
    Potom som riešila neriešiteľné, aby som mohla vidieť, kto ma má rád a chce, aby som bola šťastná.
Bola som na dne, už som nič necítila. Navonok bolo všetko v pohode.

    Opäť slzy. Do telefónu. "Nerozíď sa s ňou, urobíš veľkú chybu. Miluješ ju, ona teba, tak to nekaz,
najmä nie kvôli mne." a "Je koniec, absolútny koniec... V živote so mnou neprehovorí. Stratila som ho..."

    Rozišiel sa on, to je skvelé, ostaneme kamošmi. Aj tak som to asi chcela.

    Svetlo. Balzam. Liečivý, hojivý, bez sĺz. Držal ma za ruku, aby som sa dostala z tej bolesti. Pošmykla
som sa, snáď naposledy. To aby som sa už nepošmykla. Potom ma pustil.

    Objatie. Len ma držal, aby som sa vôbec držala na nohách. Len to.

    Rozhodnutie. Chcela som prestať. Nedokázala som...


Večer na gauči. Elektrizujúce dotyky. Buď- alebo.

    Auto. Stan. Dôvera, ktorá ma prekvapovala. Slnko aj cez zamračený dážď. Bláznivé rozhovory. A aj
jeden koniec už rozpadajúceho sa priateľstva. Už pre ňu neexistujem.
    Strach. Neverím si, že to bude iné. "Milujem ťa." V rôznych jazykoch. Nie je priskoro?
    Prsteň. Škola. Žeby to bolo iné? Žiarli. Nepotkýňam sa.
    Mesiace. Sama som prekvapená. Zo seba. Dôležité momenty v mojom živote- a on je stále pri mne...
    Slzy. Kvôli blbosti, ktorá ma však bolela. Dôvera trochu oslabla. Schovávam šiju.
    Podporuje ma. Cítim sa stále v bezpečí. Nepotkýnam sa.
    Podporujem ho. Je tak šťastný. Veľa vecí si len teraz začínam uvedomovať.
    Rozhovory bývajú aj vážne. Navzájom sa rýpeme jeden v druhom.
    Prvá spoločná "dovolenka" . Už rok trvajúce šťastie.
    Nastáva čas zmien.

"Ostaneme priatelia..."- neverila som, že je to naozaj možné... ibaže ono to je. Šťastná opäť nedokážem naplniť svoje rozhodnutie... Nedokážem prestať večne sa hnať za vidinou niečoho lepšieho... Moje krídla túžia po vánku zakaždým s novou, lepšou vôňou, než bola tá predtým...